Zas je to tu:
Pochybnosti o tom či ma môj milý miluje, či ma chce opustiť lebo máveľký smútok, či má to všetko okolo lásky zmysel... Vďaka dobre mieneným radám svojej mamky zas a znova trápim seba, aj iných, že mňa naozaj vždy každý okašle a že načo mi je nejaký vzťah, veď mám dcéru... A je to neviem v sebe umlčať, ten jej hlas ktorý mi to stále šepká, že aj tak to krásne, čo je medzi dvoma milujúcimi ľuďmi, že to skončí krachom...
Každú radu prijmem,lebo ten blok vo mne je nezničiteľný asi...
Posrala som si 2 ročný vzťah svojimi otravnými stále sa opakujúcimi pochybnosťami o jeho láske ku mne, veď čo asi sa zabijem alwebo sa vyparím do stratena aby som ho už nestretla a nemučila ani seba, aby som nemala šancu naňho myslieť a stretnúť ho
Komentáre
chapem Ta,
Skus sa zmenit, skus uzivat kazdy den a nemysli na to, co ak...nepokaz si zivot ako ja, prosim...
mam uz pokrocily vek, poviem Ti, byt o kusok mladsia, tak zacnem a inak.
Pri pohlade do zrkadla ma hned prejdu vsetky romanticke sny, ale Ty si este mlada, nenechaj si prechadzat zivot v trapeni a pochybnostiach, tes sa z malickosti, z podanej ruky, objatia, bozku...trap sa az potom, ked sa skutocne nieco smutne stane, ak sa vobec nieco stane...nepocuvaj vopred pesimistov, zajtra konci stary rok, skus v tom novom od seba, tes sa zo slniecka i z kvapiek dazda, najdi si vo vsetkom to lepsie, prosim...skus to aj za mna, drzim palce :))
naco chodis po rady k matke
jesitnejsie tvory vo vztahu k svojim detom nepoznam